POSMRTNÁ MASKA
Posmrtná maska (Death Mask)
Je odliatok tváre zhotovený po smrti osoby. Jej tradícia siaha hlboko do minulosti. Proces vzniku posmrtnej masky zosnulého je technicky rovnaký ako pri živých ľuďoch. Môže byť súčasťou spomienkovej či pamätnej tabule, alebo predlohou podoby na náhrobný kameň. Môže sa použiť sa ako predloha pre neskoršiu tvorbu portrétov alebo sôch.
Cena odliatkov.
Cena za odliatok sa vždy dohodne vopred. Pred každým odlievacím procesom je nutná konzultácia. Cena sa pohybuje v rozsahu 1 000 – 2 000 € za odliatok.
Stránka v príprave…


História posmrtnej masky.
Smrť bola vždy zahalená závojom tajomstvá, strachu, zvedavosti a pokoja. Ľudstvo neustále uctievalo smrť mnohými spôsobmi. Jeden z najzaujímavejších spôsobov bola aj tvorba posmrtných masiek. Posmrtné masky a smrť majú spoločnú históriu. Bez ohľadu na čas a miesto, kedy došlo k smrti, niekto nepochybne urobil niečo pre zachovanie pamäti na svojich milovaných. V kultúrach s významnými pohrebnými zvykmi, boli antropomorfné masky často používané pri pohrebných ceremóniách. Zobrazovali podobu zosnulého, pomáhali nadviazať vzťah s duchovným svetom a nútili ducha mŕtveho odísť do duchovného sveta. Masky boli tiež zhotovené na ochranu zomrelých tým, že desili strachom zlých duchov. Zhotovovali sa pomocou vosku alebo sadry. Od staroveku boli v mnohých krajinách posmrtné masky tradíciou. V Egypte bolo súčasťou pohrebného obradu vytvorenie masky, ktorá bola položená na tvár mŕtveho človeka. Zvyčajne ich vyrábali z látky pokrytej štukou alebo omietkou, ktorú zdobila maľba.

Zlatá pohrebná maska faraóna Tutanchamóna zdobená Lapisom lazuli (ultramarín) a farebným sklom, New Kingdom 18. dynastie (cca 1323 p.n.l.), Egyptské múzeum v Káhire. Výška 53,3 cm.

Kovová posmrtná maska s pohyblivými ušami z Moon Pyramid, Peru, 3 – 8 storočie

Bronzová posmrtná maska Napoleona Bonaparte
Zdroj: Internet
Egypťania verili, že posmrtná maska pochovaná s jednotlivcom, usmerňovala ducha človeka nájsť svoje miesto v posmrtnom živote. Najznámejšou posmrtnou maskou je maska faraóna Tutanchamóna, vyrobená zo zlata a drahokamov. Munifikačný proces zachoval rysy a maska zobrazuje jeho štylizovanú tvár. Pre dôležitejšie osobnosti sa používalo striebro a zlato. Táto maska posilnila ducha múmie a strážila dušu na ceste do iného sveta.
Inkovia preferovali zlaté masky. Múmie nižších sociálnych vrstiev často mali na tvári masky z kovu, dreva alebo z hliny. V Peru sa našli kovové masky s pohyblivými časťami ako čelusť či uši. Mexické posmrtné masky skôr pripomínajú genetické experimenty ako portréty zosnulých.
V starom Ríme pri pohrebnom procese bola maska zosnulého, umiestnená nad tvárou zosnulého alebo bola nesená hercom pred pohrebným sprievodom. Bohatí Rímania rituálne držali masky svojich predkov na zobrazenie a uctievanie. Zachovávali podobu tvárí mŕtvych politických činiteľov či rodinných príslušníkov. Masky už neboli pochované spolu s mŕtvymi. V patricijských rodinách sa často vystavovali ako portréty predkov pri slávnostných príležitostiach. Boli uložené v knižniciach, múzeách a univerzitách ako spomienka na podobu zosnulej osoby.
Stránka v príprave…

Utopená Mona Lisa

Sadrová posmrtná maska Ludwiga Van Beethoven

Sadrová posmrtná maska Gustava Klimta
Zdroj: Internet
Najslávnejšou maskou všetkých čias však nebola žiadna šľachtická tvár. Bola to maska neznámej ženy, ktorej telo bolo vytiahnuté z rieky v Paríži v roku 1870 alebo 1880 – nikto nemá presný dátum. Zrejme sa utopila. Je známa ako „L’Inconnue de la Seine“ (Neznáma žena Seiny). Patológ v márnici bol tak očarený jej krásou a mladosťou, že si objednal sadrovú formu tváre. V nasledujúcich desaťročiach bola jej maska mnohokrát reprodukovaná, v skutočnosti sa originál stal veľmi ceneným umeleckým dielom.
Posmrtné masky boli odobrané nielen z mŕtvych práv a šľachty (Henry VIII , Sforza), ale aj významných ľudí – básnikov, filozofov a dramaturgov ako Dante , Filippo Brunelleschi , Torquato Tasso , Blaise Pascal a Voltaire. Gustav Klimt bol jedným z najznámejších maliarov sveta. Svoju masku mal vytvorenú krátko po smrti. Zdá s, že v súčastnosti táto historická tradícia takmer vymizla.
Stránka v príprave…
Zdroj: Internet